Matúšovské hodové slávnosti 2018 sa začali už v piatok - 21. septembra 2018 vernisážou výstavy výtvarníka Ing. Stanislava Mikovčáka z Čadce pod názvom „Vôňa dedovizne“ vo výstavných priestoroch Obecného úradu vo Vysokej nad Kysucou.

Početných návštevníkov na vernisáži privítala a sprievodné slovo mala Lenka Bytčánková. Predstavila umelca a načrtla jeho umeleckú dráhu hlavne v tvorbe drevených plastík až do súčasnosti. Slávnostnú vernisáž hudobne doplnila piesňami miestna Muzička spod Grúňa. Ing. Stanislav Mikovčák nám však odhalil svoj širší tvorivý záber: - „výstavu vo Vysokej nad Kysucou som sa snažil koncipovať s ohľadom na toto miesto, na jeho genius loci. Nachádzame sa v jadre drotárskeho územia, odkiaľ pochádza veľa významných osobností, ktoré sa zapísali nielen do histórie tohto regiónu, ale majú aj širší celoslovenský význam. Sú to moji priatelia a mal som aj možnosť s nimi spolupracovať. Napríklad s majstrom Miroslavom Ciparom pri osádzaní sochy na Javorníckom hrebeni, podobne so sochárom Gustávom Švábikom, umelcami - otcom a synom Zimkovcami a ďalšími. Preto ma teší, že môžem v tomto prostredí vystavovať svoje diela. Cítim sa tu ako doma, pretože moje rodisko je neďaleko na Vyšnom konci Turzovky, kde sa jej chotár dotýka Vysokej nad Kysucou.

 

Pri príležitosti vernisáže výstavy sa so Stanislavom Mikovčákom porozprával Ladislav Paštrnák:

 

+ Ako ste koncipovali túto výstavu?

- Poskladal som ju s obrazov, ktoré rozprávajú príbehy zo starých, zaniknutých domov z prostredia Javorníkov a Beskýd. Niektoré z týchto domov vyhoreli, niektoré podľahli zubu času. Pátral som po ich príbehoch, akí ľudia v nich žili, čo po nich zostalo. Drevo podľahlo času, na zostali veci zo železa, ako motyky, podkovy, časti furmanského postroja a ďalšie artefakty. Z týchto nájdených vecí som koncipoval svoje drevené obrazy, ktoré niekedy v budúcnosti budú viac rozprávať o ľuďoch, ktorí tu žili v súlade s prírodou. Jednoducho povedané - vraciam pozoruhodné staré veci naspäť do života.

 

+ Na čom pracujete v týchto dňoch?

- V súčasnosti cítim potrebu ani nie vystavovať, ale skôr pracovať a posúvať svoju tvorbu ďalej. Momentálne budeme otvárať novú rozhľadňu blízko na Orave. Nad obcou Lokca, kade vedie historická železnička z Novej Bystrice, je kopec Brabírka, odkiaľ sú pekné výhľady do okolia...

 

+ To zrejme potvrdzuje Vaše ďalšie umelecké smerovanie...

- Začal som pôvodne v architektúre, prešiel som k stavaniu rozhľadní na Kysuciach a v okolí a napokon k umeniu, ale všetky tieto zložky sa mi teraz spájajú do jedného celku. Rozhľadne vytváram pomocou architektúry a umenie vkladám do ich stien. Aj na oravskej rozhľadni mám pripravený priestor v stene, ktorý je určený na osadenie sochy. Tá predstavuje ľudí z Brabírky, ktorí tam kedysi žili a ich životné príbehy... ˮ